Zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícky pracovníci za podmienok ustanovených zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o zdravotnej starostlivosti).

Zdravotná starostlivosť sa poskytuje vo vzťahu k chorobe určenej zdravotníckym pracovníkom. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa bezodkladne vykonajú všetky zdravotné výkony potrebné na určenie choroby a zabezpečí sa správny preventívny postup alebo správny liečebný postup.

V rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti dochádza každý deň vo veľkom rozsahu nielen k zásahom do telesnej integrity fyzickej osoby, ale aj k rôznym právnym dôsledkom.

Medicína je spätá s najvyššími hodnotami, ktorými sú život a zdravie, zaoberá sa človekom zdravým, ale najmä chorým. V rámci medicínskej (zdravotníckej) starostlivosti je na jednej strane bariéry človek trpiaci - pacient/klient a na druhej človek pomáhajúci - lekár, zdravotník, sociálny pracovník.

Na prácu zdravotníkov ako špecifickú odbornú činnosť sa vzťahujú všeobecné znaky profesionálnej etiky. Je dôležité, aby profesionálna starostlivosť o človeka bola interdisciplinárna - t. j. je nevyhnutná spolupráca zdravotníkov - lekárov i sestier, rehabilitačných a iných zdravotníckych pracovníkov so sociálnymi pracovníkmi, psychológmi, sociológmi i právnikmi.

V spoločenskom živote má profesionálne zaradenie ľudí významné miesto. Profesionálne zaradenie človeka je predmetom spoločenského hodnotenia. Kritériá sú rôzne, ako fyzická námaha, náročnosť prípravy, špecifická zodpovednosť a pod. Táto definícia nachádza odraz v rôznych spoločenských a ekonomických preferenciách profesií. Spoločenské hodnotenie sa podieľa na určovaní spoločenského postavenia alebo prestíže jednotlivých profesií. Profesia z latinského prefessio - priznanie, zamestnanie je odbornou prípravou na získané povolanie.

V súvislosti so špecializáciou profesií v zdravotníctve dnes hovoríme o lekárskej etike, ošetrovateľskej etike a etických aspektoch práce ostatných odborných pracovníkov v zdravotníctve.

Etika je filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá poznávaním morálnych aspektov ľudského života, rozpoznávaním a vyjadrovaním hodnotových súdov o tom čo je dobro a zlo, povinnosť, zodpovednosť a spravodlivosť, ako aj otázkami utvárania morálnej nečinnosti a vlastného sebaurčenia.

Etika je veda, ktorá skúma:

• uplatnenie mravných zásad v ľudskom živote
• správne usporiadanie ľudských činov do určitého poriadku, zhodného s požiadavkami a potrebami zdravého ľudského rozumu. Človek v tomto poriadku nachádza ukazovatele a normy, podľa ktorých môže odlíšiť dobro od zla v najvšeobecnejšej koncepcii o v konkrétnej situácii
• rieši otázky o podstate a konaní mravného dobra (zla) z hľadiska jednotlivého človeka ako aj ľudskej spoločnosti.

Etika je súborom zásad ľudského správania, pričom na správne rozhodnutie človek potrebuje určité poznanie a osvojenie etických zásad. Základom každej etiky je slobodná vôľa človeka a svedomie. Lekár či iný zdravotnícky pracovník sa vo svojej profesionálnej činnosti neriadi len právnymi normami ale aj etickými normami. Práve tieto zaväzujú zdravotníckych pracovníkov k mnohým právne nesankcionalizovaným morálnym povinnostiam a k zaujatiu postojov k novým nečakaným etickým problémom. Zdravotnícki pracovnici obohacujú mravný systém svojej osobnosti a etické princípy, ktoré majú stálu hodnotu a všeobecnú platnosť v ktorejkoľvek spoločnosti. Medzi tieto etické princípy patria niektoré charakterové vlastnosti ako sú ľudskosť, múdrosť, obetavosť, zodpovednosť a čestnosť, zmysel pre ochranu práv pacienta, lásku, dobrosrdečnosť a empatiu k chorému.

Cieľom modernej etiky zdravotníckeho pracovníka je celoživotná výchova k maximálnej zodpovednosti, ľudskosti a múdrosti. Rozvoj a intenzívny pokrok v medicínskych vedách zákonito prináša do zdravotníctva nové etické problémy. Rozhodujúcim princípom musí byť prospešnosť pre pacienta - chorého, ktorý bojuje o svoje zdravie. Každá choroba vytvára v psychike pacienta zmeny, ktoré sú v podstate dôsledkom frustrácie, t. j. nenaplnenia potrieb a hodnôt konkrétneho človeka.

Subjektívne prežívanie choroby veľmi závisí od celkového zdravotného stavu pacienta, veku, intelektu, duchovnej nadstavby a sociálneho statusu.